dancer-sofia

Najprv mu vyjdem na balkón zakývať. Nechcem predsa, aby mal nejaké podozrenie, že len čo vytiahne päty z domu, som iný človek. No tak niečo na tom bude. Milujem ho z celého srdca, tak sa netreba báť nejakých divokých párty alebo jázd. Dneska to bude deň len pre mňa. Žiadna kamarátka, žiadny kamarát, žiadna škola, žiadny tréning. Jednoducho len ja a moja hifi-veža, ktorá by potrebovala upgrade pesničiek. Tak čo robím ako prvé? Samozrejme že sadám na internet a našla som takú úplne šialenú pesničku vhodnú na túto chvíľu. Perfektne. Už len ju stiahnuť, samozrejme legálne a ide sa na to! Ah samozrejme ešte odpratať všetko rozbitné.

Takže keď už je všetko na svojom mieste, začína sa tá „párty“. No môj milý, kebyže ma teraz vidíš, tak sa tak isto smeješ, ako v deň, kedy si ma poznal. Stlačiť play. Počkať, nie je to tá naša pesnička? Ah nie! Je len podobná. Kto by bol povedal, že naša pesnička bude taká strelená. No jednoducho bez toho by sme neboli ja a ty.

Tak nejak som vyhladla. Žeby niečo na raňajky? Takže sa elegantným slide-om kĺznem do kuchyne. Otváram chladničku a stále sa vlním do rytmu pesničky. Ľutujem len to, že som s tancom nezačala odmalička. No škoda, teraz by som bola niekde na špičke sveta. Takto mi to povedalo veľa trénerov tu v Paríži, no škoda, že to, čo dokážem nevidela aj moja mama. Nevadí. Na minulosť treba zabudnúť. Teraz si musím vybrať niečo na jedenie. Čo tu máme? Vajcia, maslo, mlieko... Ah zlato, mohol si ešte nakúpiť pred tým než si išiel. Nevadí, spravím si ako za starých čias praženicu. To bola tá posledná a vždy istá alternatíva jedla. Panvica, olej, teda s maslom by to bolo lepšie. Tak hotovo. Čo teraz. Dúfam, že dávajú nejaké rozprávky. Áno rozprávky. Mám taký pocit, že nikdy z rozprávok nevyrastiem. No a čo? Mám ich rada. Prinesú ma do iného sveta. Takto sa viem uvoľniť ja. Nie som ako tí druhí ľudia, čo si hneď ráno zapnú tie depresívne správy a potom majú zlú náladu celý deň. Ja radšej budem celý deň myslieť na Toma alebo Jerryho, poprípade na zajaca Baksa. Len dúfam, že to bude na anglickom kanále. Totiž to, v origináli je to vždy lepšie. A káčera Duffyho nevie nikto predabovať. Ak áno, tak mu aj tak nič nie je rozumieť. Jéj, to mám ale šťastie, dávajú. Takže dajme tomu, že telku budem pozerať dajakú hodinku, potom by som mohla aj niečo začať robiť, keďže mám tento byt voľný.

 

Čo je to za zvuk? Ah bože, kde mám telefón? Rýchlo, len nezlož, len nezlož! „Yes?“ jasné, akoby si to nebol ty. Vždy, keď ti už idem zdvihnúť, položíš. No nádhera. Teraz ma napadla taká irónia. Žijem v Paríži, mám priateľa Angličana a som zo Slovenska. Nie je to krásne. No a ako naschvál sa my dvaja rozprávame po anglicky. Ah zase volá „yes?“

No čo ti na to poviem. Tento najsladší telefonát ma prebudil už druhý krát toto ráno. Prvý krát to bolo, keď si ma v posteli pobozkal na čelo a povedal si mi dobré ráno. A teraz druhý krát, keď si mi povedal že ti neletí lietadlo a vraciaš sa domov. Takže idem ja asi umyť riad, vypnúť telku, stíšiť hudbu a prezliecť sa? Nie, ja viem, že toto tričko máš rád. Ja si tu v ňom pekne počkám na teba so slovami: „I love you.“